Rehoľný život
Po incidente na poli, keď jedno z dievčat, ktoré chodilo vypomáhať k priadkam morušovým, hodilo zo skaly červa a potom ho zodvihla a dala ho do ruky novica Charbela, sa rozhodolo odísť z kláštora v Mayfoqu do kláštora sv. Marona v Annayi. Po súhlasnom stanovisku otca predstaveného ho v Annayi prijali a dokončil tam druhý ročník noviciátu. Prvého novembra 1853 otec Charbel zložil svoje večné sľuby.
Po noviciáte predstavený poslali Charbela na Teologický inštitút sv. Cypriána a Justíny v Kfifane, aby študoval predmety nevyhnutné pre kňazskú prípravu. V tom období bol predstaveným študentov-budúcich rehoľníkov, dnes už svätý, Nimatullah Kassab Al-Hardini. Charbela vyučoval morálnu teológiu. Charbel počas štúdia vynikal svojim intelektom. Patril medzi najlepších študentov.
Teologický inštitút sv. Cypriána a Justíny v Kfifane
Za kňaza bol vysvätený 23. júla 1859 v Bkerke maronitským patriarchálnym vikárom Mons. Youssefom Al-Maridom. Po štúdiach a vysviacke sa vrátil do kláštora sv. Marona v Annayi, kde až do svojho odchodu do pustovne žil šestnásť rokov.
Otec Charbel nemal v kláštore zvláštnu funkciu. Slúžil sväté omše, modlil sa a pracoval na poliach. Pred vstupom do pustovne pomáhal pastierom strážiť a pásť kozy a starať sa o ne. So spolubratmi a sluhami pracoval na poli a vo vinici. Vytrvalo pracoval, až kým ho zvonenie nezavolalo k modlitbe. Bol húževnatý aj v tej najtvrdšej drine, pracoval horlivo a s láskou, nikdy sa neobzeral doprava ani doľava, nedoprial si oddych. Jedol dva krát za deň aj to keď ho zavolali. Dlhší čas túžil po živote v pustovni, čo sa mu aj Božím zázrakom splnilo v roku 1875.