Zázrak s lampášom
Otec Charbel veľmi túžil po živote v pustovni. Predstavený a mníšska komunita váhali, či dať Charbelovi povolenie žiť v pustovni. Boh, ale zasiahol znamením lampáša.
Otec Charbel jedného dňa požiadal otca Fransisa o olej do lampáša vo svojej cele. Ten mu odpovedal, že olej dostane až na druhý deň, lebo oň požiadal po západe slnka. Jeden z posluhujúcich v kláštore, ktorý mal za úlohu dopĺňať olej do lampáša, nalial otcovi Charbelovi namiesto oleja do lampáša vodu a priniesol mu ho do cely. Otec Charbel sa poďakoval a lampáš zapálil a pustil sa do čítania. V tom čase sa mnísi podľa reguly museli v noci modliť liturgiu hodín. Predstavený kláštora však v ten deň pri večeri požiadal mníchov, aby si oddýchli a ušetrili olej, ktorého bolo málo. Otec Charbel tam však v ten večer nebol nebol, lebo ešte pracoval na poli. Práve v spomínaný večer predstavený zbadal, že v cele otca Charbela sa svieti aj napriek jeho predchádzajúcemu zákazu. Predstavený sa ihneď vybral za Charbelom a opýtal sa ho, prečo neposlúchol jeho nariadenie a nešetrí olejom. Otec Fransis vtedy predstavenému vysvetlil, že lampáš je plný vody. Predstavený požiadal, aby mu lampáš priniesli. Chcel sa presvedčiť, ako sa dal zapáliť lampáš plný vody. Keď lampáš priniesli predstavenému, vylial si jeho obsah na ruky a zistil, že ide ozaj o vodu. Vrátil sa k otcovi Charbelovi, kľakol si pred ním a požiadal ho o odpustenie. Na ďalšie ráno po modlitbách zašiel predstavený za generálnym opátom rádu, aby mu vyrozprával čo čo sa v predchádzajúcej noci stalo. Otec Charbel dostal od opáta požehnanie a povolenie odísť do pustovne. Tak sa Charbel stal pustovníkom podľa mníšskych predpisov.
